V úvodnom slove konštatovala, že Bystrická dolina oplýva veľkým množstvom všakovakých folklórnych súborov a zoskupení, z ktorých každý sa vyznačuje osobitým prejavom. Overtúru bohatého programu zabezpečili domáci folklóristi, súbor Radôšťan. Na pozdvihnutie nálady sa prezentovali pestrou zmesou piesní a tancov zo svojho repertoáru. Po nich sa na javisku predstavili dve mladučké heligonkárky Deniska Šusteková a Klárka Chovancová, členky speváckej skupiny Bystričanka zo Starej Bystrice. Diváci ich umenie a talent ocenili zaslúženým potleskom. Program mal pomerne vysoké tempo a tak hneď po mladých dievčatách sa prezentovala známa ľudová hudba bratov Brisudovcov zo Starej Bystrice, ktorí si na výpomoc prizvali aj Juraja Kristeka. Z neďalekého Zborova nad Bystricou do Radôstky zavítala folklórna skupina Zborovianka. Najskôr svoje umenie predviedli harmonikári a po nich ženská spevácka skupina. Susednú obec Lutiše zastupovala početná enkláva ľudových hudieb. Ako prví sa predstavili Remišovci a zahrali i zaspievali niekoľko tradičných ľudových piesní. Nasledovala, aj keď vekom mladá, no skúsenosťami dostatočne ostrieľaná, trojica domácich heligonkárov v zložení: Miroslav Hulák, Braňo Zajačik a Jaro Skaličan. Z tejto trojice je najznámejší M. Hulák, ktorý sa pravidelne zúčastňuje na množstve heligonkárskych súťaží doma i v zahraničí, kde zbiera úspechy. V Starej Bystrici už dlhé roky pôsobí ženská spevácka skupina Polianka, ktorá sa taktiež predstavila na doskách radôšťanského amfiteátra a zaspievala niekoľko pekných piesni zo svojho bohatého repertoáru. Po nich miesto na pódiu opäť zaujali už známe heliginkárky D. Šusteková a K. Chovancová. Nasledovala ľudová hudba bratov Tomčalovcov zo Starej Bystrice. V slede vystúpení sa následne predviedli mladí tanečníci z FS Radôšťan s náročným, no pútavým „bačovským tancom“. Po mladíkoch svoje umenie, ako sólista, predviedol jeden z bratov Remišovcov so svojou heligónkou. Po ňom miesto na pódiu zaujala ženská spevácka skupina Dolinka z Novej Bystrice. O speváckom umení tejto skupiny svedčí aj fakt, že na svojom konte majú už dve CD platne a v tomto roku sa zúčastnili aj známeho medzinárodného folklórneho festivalu vo Východnej. Ženy vystriedal folklórny súbor Bystrica z tej istej obce, ktorý založil zanietený milovník ľudových zvykov Ján Jančula. Zaujímavosťou tohto súboru je, že existuje iba jeden rok a napriek rôznorodosti svojho obsadenia dokáže vykúzliť dokonale zladené predstavenie, ktoré zožalo zaslúžený dlhotrvajúci aplauz. Ďalšie minúty programu opäť patrili Novej Bystrici. Tentoraz v zastúpení ľudovej hudby Kováčovcov, ktorú tvoria traja bratia spolu so svojim otcom. K slovu, vlastne k muzike, sa potom dostali reprezentanti ľudovej hudby z Lutíš. Boli to spojené ľudové hudby Kubovci a Remišovci. Program sa pomaly ale isto blížil k záveru a na pódium prišli opäť domáci folklóristi z FS Radôšťan, ktorí sa prezentovali tematickým pásmom predstavujúcim, v tomto regióne kedysi veľmi dobre známe, „senné roboty“. Bodkou za oficiálnym programom bolo spoločné vystúpenie všetkých prítomných hudobných zoskupení a ich vyše polhodinové vyhrávanie. Po ich vystúpení sa prítomní presunuli k pripravenej Vatre zvrchovanosti. Nasledovalo vyžrebovanie bohatej tomboly a voľná zábava, ktorá trvala až do skorých ranných hodín. V nedeľu pokračovali hody v náboženskom duchu. V miestnom rímsko – katolíckom kostole sv. Andreja – Svorada a Beňadika, ktorý v týchto dňoch oslávil 15. výročie od svojho vysvätenia sa konala slávnostná svätá omša. Jej hlavným celebrantom bol provinciál Slovenskej provincie misijnej spoločnosti Vincentínov páter ThLic. Jozef Noga CM a slávnostnú holíliu predniesol vdp. Mgr. Ľubomír Bollo. Obetné dary do rúk hlavného celebranta odovzdali členovia miestneho folklórneho súboru Radôšťan. Po skončení svätej omše domáci pán farár vdp. Mgr. Ján Sňahničan srdečne poďakoval vzácnym hosťom a pozval všetkých prítomných na malé občerstvenie, ktoré pripravili miestne farníčky vo forme zákuskov a obložených chlebíkov. Pre dobrú náladu a na počúvanie zahrala hudobná skupina pod vedením Alojza Kubalu. Neskôr sa všetci pobrali do svojich domovov, kde pokračovali v „hodovaní“, každý podľa svojich možností a záujmov.

Ing. Ján Koňušiak

Foto: autor